Epilog - Pomsta Čachtickej Pani

Hoci boli bačovia po bitke oslavovaní ako hrdinovia, každý mal len starosť o Michalovo zdraví. Baran síce dostal tvrdú paľbu do čela, ale vyzeralo to, že stále dýchal. Všetci z posádky sa teda starali o jeho zdravie, nosili mu čerstvú vodu aj trávu, spievali mu pesničky o pastvinách. Nakoniec sa Michal naozaj zotavil, ale už nebol tak mazaný ako predtým. Nič si nepamätal a chcel len obskakovať ovečky. Gejza sa Svetozárom sa rozhodli, že ich huňaté obláčiky teda odídu do zaslúženého dôchodku.
Maťo, keďže bol počas bitky na palube Santa Sombrera, ako bolo sľúbené, kompletne ohluchol. Stále objíma svoju milovanú fujare a stará sa o najdrahšie ovce.
Moloch si našiel v novej Libertalii plnej koncertov prácu ako vyhadzovač. Tu nikomu nemusí rozumieť a nedostáva už tak zložité úlohy, z ktorých by sa mu varil mozog. Stále však rád zájde s každým bačom na panáka, keď sa objaví v prístave.
Zvyšok posádky ďalej korzoval vodmi Parybique a roznášal jahniatka, aby kolonizovali nové ostrovy. Aj keď sa teda po jednom stáročia slovenských krv nenávratne zmiešala s tou miestnou, pamiatka na Gejzu a Svetozára žije v podobe huňatých obláčikov behajúcich po tunajších ostrovoch.